Willy Mairesse získal pódium V F1 a prežil škaredú nehodu. Aj tak jeho príbeh nemá šťastný koniec

30. května 2018, 17:36 | Stanislav Kolman

Belgický pretekár Willy Mairesse patril medzi všestranných automobilových jazdcov. Fanúšikovia F1 môžu meno poznať z prvej polovice šesťdesiatych rokov, opomenúť ale nemožno ani ďalšie účasti vrátane 24 hodín Le Mans. Práve toto podujatie život pilota značne ovplyvnilo, krátko po účasti v ročníku 1968 si siahol na život.

Jazdec Willy Mairesse sa narodil 1. októbra 1928 v belgickom Momignies, do sveta automobilových pretekov však vstúpil až vo veku dvadsaťpäť rokov. Pre budúci vývoj sa stala kľúčová ponuka od priateľa Henryho Misonna, ktorý v roku 1953 prišiel s návrhom účasti v pretekoch Liége-Rím-Liége s automobilom Porsche 356. Vtedy podujatie nedokončili pre poruchu motora, ale Willymu sa pretekársky svet zapáčil natoľko, že ďalší rok stál opäť na štarte sa svojim Peugeotom 203. Obsadil 28. pozíciu a vo svojej triede skončil na ôsmom mieste. O rok neskôr bol opäť ôsmy, tentoraz však celkovo a kategóriu do 1300 cc úplne ovládol. A keď preteky roka 1956 s vozidlom Mercedes-Benz 300 SL konečne vyhral, právom si vyslúžil miesto v belgickom národnom tíme Ecurie Nationale Belge, ktorý prevádzkoval istý Jacques Swaters, dovozca vozidiel značky Ferrari.

ODPORÚČAME: Pohľadnica z histórie 1960: Brabham obhájil titul

V belgickom tíme pôsobil tri roky, ale veľké úspechy sa nie a nie dostaviť. Belgičan v roku 1958 nedokončil preteky 1000 km Nürburgringu, ale ani 24 hodín Le Mans. Náplasťou sa tak stalo aspoň druhé miesto z podujatia 12h Reims, na striebornú priečku doviezol Ferrari Berlinetta. Roku 1959 v Tour de France Automobile predviedol s Olivierom Gendebien pôsobivý súboj, ktorý zaujal aj samotného Enza Ferrariho. Najprv pre taliansky tím testoval autá pre vytrvalostné preteky, ale netrvalo dlho a prvýkrát zasadol do monopostu Formuly 1.

Domáca premiéra a talianska bedňa

Hneď v prvom ročníku Mairesse ukázal, ako všestranným pretekárom v skutočnosti je. Rýchly totiž nebol len v pretekárskych autách, ale aj monopostoch F1. Pri svojom debute na Veľkej cene Belgicka 1960 sa preťahoval s Chrisom Bristowom o šieste miesto, teda poslednú bodovanú priečku. Britský pilot však svoj voz nezvládol, vyletel z dráhy a na mieste zomrel. Nebola to jediná obeť pretekov, o život po nehode prišiel aj Alan Stacey. Mairesse odstúpil pre poruchu prevodovky, víťazstvo ukoristil Jack Brabham pred Brucom McLarenom a domácim Olivierom Gendebienom, o ktorom už bola reč. Na videu priloženom nižšie môžete vidieť nešťastného víťaza krátko po finiši, dôvody sú zrejmé ...

Druhú účasť v pretekoch Formuly 1 si Mairesse pripísal hneď ďalší pretekársky víkend vo Francúzsku, avšak ani tu sa šachovnicovej vlajky nedočkal, opäť doplatil na problémy s prevodovkou. Do tretice všetko dobré, už to vyšlo: Veľká cena Talianska 1960 priniesla belgickému pretekárovi nielen bodový zisk, ale aj prvé a jediné stupne víťazov v kariére. Rýchlejší štvrtý septembrový deň roku 1960 boli len druhý Richie Ginther a víťaz Phil Hill, ktorí belgickému jazdcovi nadelili celé kolo. Fanúšikov na talianskej Monze mohol tešiť aj fakt, že prvý trojka obsadila stupne víťazov na vozoch Ferrari.

V ďalšom ročníku sa Mairesse zúčastnil troch veľkých cien (postupne za Ecurie Nationale Belge, Team Lotus a Scuderiu Ferrari), avšak ani jednu z nich nedokončil. Do maranellského monopostu naskočil ešte o rok neskôr, pripísal si siedme miesto v Monaku, nedokončené preteky v Belgicku a konečne bodový zisk za štvrté miesto na talianskej Monze. Sezóna 1963 opäť priniesla účasť v troch veľkých cenách, ani jednu z nich ale belgický pilot nedokončil. Naposledy registrujeme pretekára v historických záznamoch Formuly 1 v roku 1965, vtedy sa vo farbách tímu Scuderia Centro Sud objavil na pretekoch v Belgicku, ale do pretekov vôbec neodštartoval.  
     
       Willy Mairesse pilotuje své Ferrari v Neapoli roku 1962, foto: Scuderia FerrariV súťažiach mimo F1 sa mu darilo podstatne lepšie. Mairesse zaznamenal víťazstvo v automobilovej Tour de France v rokoch 1960 a 1961, pridal triumf v nemajstrovských Veľkých cenách Syrakúz a Bruselu, premožiteľa nenašiel ani na podujatí Targa Florio 1962, 500 km Spa 1963 či 1000 km Nürburgringu ten istý rok. Aj preto ho svet považoval za všestranne vyspelého pretekárskeho jazdca.

 

 

Tykačky s nešťastím

Willy Mairesse pôsobil v motoršporte v najnebezpečnejšom období vôbec, počas celej kariéry zahynulo hneď niekoľko jeho kolegov. Aj on sám sa však zaplietol do mnohých nebezpečných incidentov. Už nehodu Chrisa Bristow po vzájomnom súboji mu súperi dávali za vinu, neskôr pribudlo niekoľko ďalších incidentov. Pri pretekoch v Le Mans jeho vozidlo po nepodarenej zastávke v boxoch začalo horieť, ale našťastie odišiel bez zranení. Hrozivá kolízia sa odohrala v Belgicku 1962, ale aj tú prežil v zdraví. Zranenie si spôsobil až pri nehode na Veľkej cene Nemecka 1963, po ktorej dokonca prišiel o sedačku v tíme Ferrari. Nielenže si sám po 40 metrov dlhom lete vážne poranil všetky končatiny, ale jeho voz na mieste usmrtil pomocníka, ktorý stál pri pretekárskej trati. Pôvodne sa tvrdilo, že fatálne zranenie spôsobilo ulomené koleso, pravdivú variantu ale potvrdili až amatérskej zábery priložené nižšie.

Mairesse sa začal venovať podnikaniu a svet rýchlych kolies pozvoľna opúšťal. Pretekov sa účastnil skôr sporadicky, pripísal si ešte víťazstvo v 500 km Spa 1965 a Targa Florio 1966. Najväčší vplyv na jeho život však mal posledný vážny incident. Roku 1968 sa opäť nechal nahovoriť na účasť v pretekoch Le Mans. Ešte v prvom kole mu na rovinke Mulsanne zlyhal zámok vozidla GT 40 a dvere sa otvorili, čo spôsobilo vážnu nehodu. Belgický jazdec bol nasledujúce dva týždne v kóme, ale nakoniec sa prebral. Do plného života sa však už nevrátil, mal problémy s pohybom a zrakom, čo 2. septembra 1969 vyústilo v tragickú udalosť, keď si na hotelovej izbe v Ostende siahol na život.

Život talentovaného pilota tak vyhasol len v štyridsiatich rokoch. Na súboje s ním neskôr spomínal americký pretekár Peter Revson. Ten za sebou pri jednom z pretekov zbadal Mairesseho s nahnevanou tvárou a očami, ktoré vraj zmenili farbu. "Bolo to skoro ako pohľad na diabla," povedal v jednom z rozhovorov. Aj život Petera Revson vyhasol následkom tragickej nehody len v tridsaťpäťke, to už je ale príbeh, ktorý si schováme na nabudúce...

Ďalší články

Komentáre

Pridať komentár
:D :P ;) :) 8) :O :I :Q ::ANO ::NE ::NO ::LOL
Komentár:
Meno:
Aký je rok:

Žádné příspěvky nenalezeny.