Scuderia Ferrari: Najúspešnejší tím v Monze

30. augusta 2018, 18:41 | Petr Čermák
Ilustrační fotografie - Scuderia Ferrari: Najúspešnejší tím v Monze

Monza alebo "chrám rýchlosti" je už dlhodobo tradičným podujatím v kalendári pretekov Formuly 1. Veď v úvodnej sezóne v roku 1950 hostila Monza posledné preteky roka, kde sa tiež rozhodlo o prvom majstrovi sveta. Vtedy sa ním ešte na Alfe Romeo stal Giuseppe Farina.

Okrem toho, že je Monza tradičným podujatím, ktorý za 69 rokov organizovania šampionátu chýbal iba raz, a to v roku 1980, keď Monzu nahradila Imola, je chrám rýchlosti braný tiež ako domáca trať obľúbenej talianskej stajne Ferrari.

Poďme si teda pred pretekárskym víkendom v Taliansku pripomenúť všetky triumfy Ferrari v chráme rýchlosti.

1949 - Dominantný Ascari

Víťaz pretekov: Alberto Ascari

Monopost: Ferrari 125


1949
Alberto Ascari a prvý triumf Ferrari v Monze.

Prvé víťazstvo stajne Enza Ferrariho v Monze prišlo ešte pred úvodným ročníkom šampionátu Formuly 1. Vtedy nasadil "il Commendatore" do súboja proti svorke vozidiel značky Maserati len 4 autá, ale ako sa neskôr ukázalo, bohato to stačilo.

Pole position získal Alberto Ascari, ktorý s časom 2:05 zajazdil o 4 desatiny rýchlejší čas ako tímový kolega Luigi Villoresi. Tretí Farina, vtedy s vozom Maserati, stratil na najrýchlejšieho Taliana 2,8 sekundy.

V 80 kôl trvajúcich pretekoch si išlo Ferrari pre double, ale problémy s prevodovkou nakoniec Villoresiho vyradili. Teraz to bolo už len na Ascarim, ktorý nakoniec dominantným spôsobom ovládol GP Talianska, keď druhému Étancelinovi na voze Talbot Lago nadelil celé jedno kolo.

1951 - Šťastie a zníženie straty v šampionáte

Víťaz pretekov: Alberto Ascari

Monopost: Ferrari 375

1951
Ascari sa obzerá po svojich súperoch.

V kvalifikácii nebolo Ferrari príliš rýchle, keď líder šampionátu Juan Manuel Fangio získal poslednú pole position v Monze pre milánsku stajňu Alfa Romeo. Na treťom mieste kvalifikovaný Ascari strácal 1,9 sekundy.

V pretekoch tomu nebolo inak. Fangio po štarte vystrelil do vedenia, ale dostal nariadenie pustiť Ascariho pred seba. V 8. kole sa však opäť ujal vedenia a začal unikať. Argentínčan zašiel do boxov a do vedenia sa tak vrátil domáci Alberto Ascari. Nakoniec na prvom mieste tiež zostal, Fangio, ktorý s Ascarim bojoval o titul majstra sveta, musel pre technické problémy odstúpiť.

Ascari si tak došiel pre dôležité víťazstvo, svoje druhé vo Formule 1 a stiahol vedúceho Fangio iba na 2 body v pohári jazdcov. Titul však nakoniec nezískal, musel sa uspokojiť s pozíciou vicemajstra sveta.

1952 - Šieste víťazstvo v rade

Víťaz pretekov: Alberto Ascari

Monopost: Ferrari 500

1952Ascari vedie pred domácimi fanúšikmi

Talianska Grand Prix v roku 1952 mala vopred jasný priebeh. Dominantný Ascari bol jednoznačným favoritom a svoju pozíciu potvrdil už v kvalifikácii, keď rozdielom skoro jednej sekundy porazil tímového kolegu Villoresiho.

Štart pretekov sa však favorizovanému Talianovi nevydaril. Do čela sa rýchlo dostal José Froilan González na Maserati, ktorému však mechanici pokazili zastávku v boxoch. Vďaka tejto chybe sa Ascari dostal späť do vedenia a svoju pozíciu už udržal. Majster sveta tak oslávil svoje 6. víťazstvo v rade.

1960 - Jednoduché víťazstvo

Víťaz pretekov: Phil Hill

Monopost: Ferrari 155

1960Phil Hill prechádza víťazne cieľom.

V roku 1960 sa využívala kombinovaná špecifikácia trate v chráme rýchlosti. Po štarte jazdci obkrúžili jedno kolo po klasickej trati, po výjazde z Parabolici však nešli rovno ku Curva Grande, ale smerovali k slávnemu klopenému oválu.

Ferrari vtedy ťažilo z veľkej maximálnej rýchlosti, a práve táto špecifikácia trate im mala pomôcť k jedinému triumfu sezóny. Okrem toho sa predné britské tímy (Cooper, Lotus, BRM) rozhodli do pretekov neodštartovať, pretože im klopený ovál prišiel príliš nebezpečný.

V kvalifikácii tak Ferrari získalo prvé tri miesta, pole position si vyjazdil Američan Phil Hill, druhý skončil Richie Ginther a tretí Belgičan Mairesse. V tomto poradí tiež došli do cieľa pretekov. Jednalo sa o jediný triumf talianskeho tímu v sezóne 1960.

1961 - Titul v tieni tragédie

Víťaz pretekov: Phil Hill

Monopost: Ferrari 156 

1961/1Tragická havária von Tripsa.

1961/2
Phil Hill na čele pretekov.

Sezóna 1961 sa talianskemu tímu vydarila. V boji o titul bol Phil Hill, ktorý súperil so svojím tímovým kolegom, Nemcom Wolfgangom von Tripsom. Ten v roku 1961 zajazdil na kombinovanej verzii trate pole position, jeho čas bol však o obyčajnú desatinu rýchlejší než čas, ktorým obkrúžil chrám rýchlosti Phil Hill.

Do pretekov vyštartoval von Trips veľmi dobre a v prvom kole si vyjazdil mierny náskok. V zákrute Parabolica nasledujúceho kola však stratil kontrolu nad vozom a vletel medzi divákov. Zabil ich 15, ani on sám túto tragickú nehodu neprežil.

Preteky bol pozastavené a neskôr znova reštartované. Ferrari nakoniec zvyšné vozy nestiahlo, a preto si Phil Hill došiel pre svoje druhé víťazstvo sezóny, pre úmrtie tímového kolegu a rivala v boji o titul sa stal majstrom sveta. Ferrari sa rozhodlo nenastúpiť do nasledujúcich pretekov, ktoré mali byť posledným podujatím sezóny. Konštruktérsky titul si však Taliani vďaka veľkému bodovému náskoku na Lotus ustrážili.

1964 - Motocyklový šampión deklasoval celej štartové pole

Víťaz: John Surtees

Monopost: Ferrari 158

1964
Surtees na cieľovej rovinke.

V sezóne 1964 bolo Ferrari opäť silné, posilou v tíme bol tiež niekoľkonásobný motocyklový šampión John Surtees. Počas kvalifikácie jasne ukázal, že vie nielen za riadidlami, ale aj za volantom, keď porazil druhého Dana Gurneyho o 8 desatín sekundy.

V pretekoch bol prakticky neporaziteľný a už od štartu si kontroloval vedenie. Po 78 kolách potom zvíťazil o celú minútu a šesť sekúnd pred druhým Bruceom McLarenom na voze Cooper-Climax. V pohári jazdcov síce zostal na treťom mieste, ale stiahol vedúceho Hilla na 4 body a druhého Clarka na 2 body. Nakoniec sa stal majstrom sveta a je doposiaľ jediným, komu sa to podarilo ako na štyroch, tak na 2 kolesách.

1966 - Domáce eso

Víťaz: Ludovico Scarfiotti

Monopost: Ferrari 312

1966Scarfiotti prechádza cieľom.

Víťazstvo na domácej trati chutí najlepšie. Ešte väčší zážitok to je, keď sa jedná o vaše jediné víťazstvo v kariére. V sezóne 1966 nepatrilo Ferrari medzi najsilnejšie monoposty, ale rozhodne nepatril tím z Maranella medzi outsiderov.

V kvalifikácii získal pole position britský pretekár Mike Parkes. Bola to jeho prvá a doteraz jediná pole position v kariére. Na druhom mieste skončil domáci Ludovico Scarfiotti.

V pretekoch sa ani jeden z pretekárov neradil medzi favoritov, ale využili chýb a technických problémov svojich súperov a dokázali prísť po double - tentoraz v opačnom poradí ako v kvalifikácii. Scarfiotti tak oslávil svoj jediný triumf v F1, Ferrari svoj druhý a posledný v sezóne 1966.

1970 - Prvý triumf Claya Regazzoniho

Víťaz: Clay Regazzoni

Monopost: Ferrari 312B
1970                                                                      Regazzoniho Ferrari v Monze.

Pretekársky víkend v Monze roku 1970 je skôr pripomienkou tragickej udalosti, ktorá odštartovala v športe úplne nevídanú vec. Počas kvalifikácie došlo k smrteľnej havárii, pri ktorej sa zabil doterajší líder šampionátu Jochen Rindt na Lotuse. Ten sa neskôr stal jediným jazdcom, ktorý získal titul majstra sveta "in memoriam", keďže druhý Jacky Ickx aj napriek famóznemu záveru sezóny stratil na zosnulého Rakúšana 5 bodov.

Vo fatálnej kvalifikácii skončil Švajčiar Regazzoni ako tretí. V pretekoch sa však dokázal prepracovať dopredu, pomohla mu k tomu tiež technická porucha na vozidle Jackyho Ickxa. Regazzoni si tak prišiel pre svoj prvý z piatich triumfov vo Formule 1.

1975 - Víťazstvo v tieni majstra sveta

Víťaz: Clay Regazzoni

Monopost: Ferrari 312T

1975Regazzoni pred Laudom.

V roku 1975 patrila sezóna a hlavná pozornosť vo Ferrari Nikimu Laudovi. Ten tiež ovládol kvalifikáciu,
keď spoločne s Regazzonim získali pre Ferrari na domácej trati prvý rad.

Švajčiar však predviedol úplne perfektný štart a ihneď sa dostal do čela pretekov. Už po niekoľkých kolách dával najavo, že je oveľa rýchlejší než tímový kolega Niki Lauda, ktorý si v týchto pretekoch išiel pre titul majstra sveta. Laudovi stačilo dôjsť len na 5. mieste, aby si svoj vysnívaný prvý majstrovský titul mohol z Monzy odviezť.

Nakoniec po 52. kolách zvíťazil Regazzoni, ktorého víťazstvo bolo zatienené oslavami tretieho Laudu v cieli. Rakúšan totiž po dlhých 11 rokoch priviezol tímu z Maranella jazdecký titul.

1979 - S víťazstvom rovno titul

Víťaz: Jody Scheckter

Monopost: Ferrari 312T4

1979Scheckter vo vedení pred Villeneuvom.

Prvá časť sezóny 1979 bezpochyby patrila Ferrari, ale tím Williams svojím triumfom vo Veľkej Británii odštartoval víťaznú štafetu, ktorá im zariadila pozíciu najlepšieho tímu v druhej polovici sezóny. Náskok stajne z Maranella však bohato stačil, aby pred domácimi fanúšikmi oslávili oba majstrovské tituly.

V kvalifikácii vládol Renault, obaja jazdci (Jean-Pierre Jabouille a René Arnoux) však museli odstúpiť pre technické problémy. To umožnilo Jodymu Scheckterovi získať svoje posledné 10. víťazstvo a s ním aj jazdecký titul. Vďaka druhému miestu Gilla Villeneuva tím oslavoval tiež medzi konštruktérmi. V oboch prípadoch to bolo na dlhú dobu naposledy, než tím vzpínajúceho sa koňa opäť vyhral majstrovstvá sveta.

1988 - Double pre Enza

Víťaz: Gerhard Berger

Monopost: Ferrari F1 / 88C


1988Berger prechádza víťazne cieľom.

Rok 1988 sa tímu z Maranella príliš nepodaril. Vo vývoji nedokázali udržať krok s britskými súpermi od McLarenu, ktorí s jazdeckou dvojicou Ayrton Senna a Alain Prost vládli okruhom, na ktoré kolotoč F1 zavítal.

Monza 1988 bola prvými pretekmi od úmrtia zakladateľa Enza Ferrariho a pre všetkých mechanikov, inžinierov aj fanúšikov tieto preteky veľa znamenali. V kvalifikácii sa však nič nemenilo, Senna s prehľadom získal pole, druhý skončil Prost. Ferrari na čele s Gerhardom Bergerom obsadilo druhý rad.

V pretekoch sa taliansky tím udržal na 3. a 4. mieste, strata na McLaren každým kolom stúpala. V 34. kole prišla pomoc zhora a Prostovi, ktorý po perfektnom štarte viedol, vybuchol motor. V tej chvíli našli obaja jazdci Scuderie druhý dych a začali sa na vedúceho Sennu rýchlo doťahovať.

Dve kolá do konca pretekov boli oba červené vozy v spätných zrkadlách Ayrtona Sennu. Ten v nájazde do prvej šikany skúsil predbehnúť Schlessera idúceho na Williamse, ale ten mu nenechal žiadne miesto a obaja vzájomne kolidovali. To umožnilo obom jazdcom Ferrari prevziať vedenie v pretekoch, ktoré bolo hlasno oslavované všetkými fanúšikmi, ktorí v tento deň navštívili chrám rýchlosti.

Berger si tak prišiel pre jediné víťazstvo sezóny 1988, jednalo sa okrem toho aj o jediný prípad v sezóne, keď nevyhral voz McLaren-Honda.

1996 - Nemecký diabol prvýkrát s Ferrari

Víťaz: Michael Schumacher

Monopost: Ferrari F310


Schumacher v objektíve fotografov pri prejazde cieľom.

Sezóna 1996 bola pre Michaela Schumachera prelomová. Podpísal totiž s tímom Ferrari, do ktorého so sebou priviedol niekoľko veľmi dôležitých postáv, ktoré mu v nasledujúcich rokoch pomohli dominovať štartovému poľu. Jednou z nich bol tiež Ross Brawn.

Ferrari F310 napriek tomu nedokázalo konkurovať silným Williamsom a podľa toho vyzerala aj kvalifikácia - Hill s Villeneuvom si zaistili prvý rad, Schumacher sa kvalifikoval ako tretí.

Do pretekov odštartovali oba Williamsy ako jasní favoriti na zisk víťazstva. Villeneuve však v zákrutách Ascari havaroval, bol schopný pokračovať, ale s veľkou stratou. Ani neskorší majster sveta Damon Hill nedokázal vedenie udržať. V 6. kole trafil pri prejazde úvodnou šikanou bariéru z pneumatík a na následky poškodeného zavesenia odstúpil.

Schumacher sa tak veľmi skoro ujal vedenia v pretekoch, čo viedlo k obrovskej erupcii emócií zo strany všetkých tifosi. Vtedy si ešte dvojnásobný majster sveta zaistil svoje prvé víťazstvo na Monze a poistil si tak 3. pozíciu v pohári jazdcov.

1998 - Prvé double po desiatich rokoch

Víťaz: Michael Schumacher

Monopost: Ferrari F300

Šťastný Schumacher v cieli.

Ročník 1998 sa niesol v znamení súbojov Ferrari vs. McLaren, Schumacher vs. Häkkinen. Po divokom pretekárskom víkende v Belgicku sa kolotoč F1 presunul na legendárnu Monzu, kde sa očakávalo pokračovanie obrovského súboja o titul.

Pole position pred zrakmi domácich fanúšikov získal Michael Schumacher, do prvej rady sa s ním postavil Jacques Villeneuve.

Štart pretekov sa obom McLarenom vydaril na čele s Häkkinenom, ktorý svoju vedúcu pozíciu neskôr pre problémy s brzdami prenechal kolegovi Coulthardovi. V nájazde do 17. kola bolo poradie Coulthard - Häkkinen - Schumacher. Nikto nečakal, že na konci tohto okruhu bude Schumacher späť vo vedení.

V nájazde do Variante della Roggia explodoval Coulthardovi motor, do vedenia sa na malinkú chvíľočku dostal Häkkinen, toho však v rovnakej zákrute zdolal Schumacher. Ten sa tak počas necelých 300 metrov posunul z 3. miesta späť do vedenia.

Häkkinenove problémy zotrvávali a tak sa nedalo očakávať, že by sa Fín pokúsil miláčikovi publika predbiehací manéver vrátiť. Namiesto toho sa na druhé miesto nakoniec dostal Eddie Irvine a prvýkrát po desiatich rokoch získalo duo jazdcov Ferrari double.

V pohári jazdcov bolo po talianskych pretekov vyrovnané, Häkkinen aj Schumacher mali obaja 80 bodov, v pohári konštruktérov viedol McLaren o 10 bodov.

2000 - Oči utopené v slzách

Víťaz: Michael Schumacher

Monopost: Ferrari F1-2000

2000Schumacher v Monze.

V roku 2000 pokračoval súboj Michaela Schumachera s Mikom Häkkinenom o majstrovský titul. Do Talianska prišiel lietajúci Fín s náskokom 6 bodov na dvojnásobného majstra sveta.

Ferrari si však viedlo dobre a v kvalifikácii získali kompletný prvý rad. Rubens Barrichello bol vtedy iba o 27 tisícin sekundy pomalší ako tímový kolega Schumacher.

V pretekoch však možnosť ďalšieho double vyšumela už v úvodnom kole, keď sa Barrichello dostal do hromadnej havárie a bol nútený odstúpiť. Schumacher si svoje vedúce prvé miesto postrážil a nakoniec si došiel pre 6. víťazstvo sezóny. Stratu na vedúceho Häkkinen stiahol na 2 body.

Pre Schumachera bol tento triumf veľmi emotívny. Na tlačovej konferencii sa novinári Nemca opýtali, aký veľký význam pre neho má toto 41. víťazstvo, ktorým vyrovnal svojho obľúbenca Ayrtona Sennu. Reakcia šokovala všetkých prítomných, Schumacher sa na mieste rozplakal.

2002 - Barrichello vedie domov druhého Schumachera

Víťaz: Rubens Barrichello

Monopost: Ferrari F2002


2002Prejazd cieľom oboch vozov Ferrari

V roku 2002 bolo o titule už rozhodnuté, stal sa ním po piatykrát v kariére Michael Schumacher. V Taliansku sa v kvalifikácii ukázala dominanta Williamsu, a tou bol motor BMW. Zvíťazil v nej Montoya pred druhým Schumacherom a v druhom rade sa rovnakým spôsobom zoradili Ralf Schumacher s Rubensom Barrichellom.

Mladší z bratov Schumacherovcov sa čoskoro dostal do čela pretekov, ktoré neskôr musel prenechať tímovému kolegovi Montoyovi. Dlho si pretekanie ale neužil, odstúpil pre technickú poruchu v 4. kole. Obe vozy Ferrari tak pred sebou mali len Juana Pabla Montoya, ktorého nakoniec tiež prekonali. Aj ten neskôr odstúpil pre technickú poruchu.

Rubens Barrichello dokázal udržať svojho tímového kolegu za sebou, bez akejkoľvek tímovej réžie si tak prišiel pre svoje prvé víťazstvo na okruhu v Monze, iba 2 desatiny sekundy pred kolegom Schumacherom.

2003 - Po štvrtýkrát víťazom s Ferrari

Víťaz: Michael Schumacher

Monopost: Ferrari F2003-GA

2003Schumacher pred Montoyom

Po dvoch dominantných sezónach zo strany talianskej stajne prišiel vyrovnaný ročník, kde o titul bojovali rovno traja jazdci - okrem Schumachera tiež Montoya na Williamse a Kimi Räikkönen na McLarene.

Monza už patrila medzi obľúbené trate Michaela Schumachera, a tak si v kvalifikácii vyjazdil svoju ďalšiu pole position v chráme rýchlosti. Ani v pretekoch nemal Nemec konkurenta. Prišiel si pre svoje štvrté víťazstvo na tejto trati pred druhým Montoyom a tretím Barrichellom.

2004 - Rýchly Brazílčan

Víťaz: Rubens Barrichello

Monopost: Ferrari F2004

2004Barrichellov víkend v Monze sa vydaril.

Aj v sezóne 2004 bolo po príchode do Monzy o novom majstrovi sveta rozhodnuté. Čerstvým sedemnásobným majstrom sveta bol vtedy práve Michael Schumacher.

V Taliansku však nemal svoj víkend. Už v kvalifikácii stratil na víťazného Barrichella cez pol sekundy a po štarte pretekov dostal hodiny. Musel tak doháňať obrovskú stratu, zatiaľ čo jeho brazílsky tímový kolega viedol.

Rubens Barrichello s prehľadom zvíťazil, Schumacher sa nakoniec dokázal prebojovať až na druhé miesto, keď na tímového kolegu v cieli strácal obyčajnú sekundu a pol.

2006 - Veľké oznámenie

Víťaz: Michael Schumacher

Monopost: Ferrari 248 F1

2006
Posledný triumf Michaela Schumachera v Monze.

O titul v sezóne 2006 bojovali Fernando Alonso s Michaelom Schumacherom. Na domácej trati v Monze sa Nemec kvalifikoval ako druhý za Kimim Räikkonenom, ktorého v pretekoch rýchlo zdolal.

Schumacher si neohrozeným spôsobom prišiel pre svoje posledné piate víťazstvo v Monze vo farbách Scuderie Ferrari. Na tlačovej konferencii Nemec, ktorý stiahol vedúceho Alonsa na dva body, oznámil ukončenie pretekárskej kariéry.

2010 - Posledné víťazstvo vzpínajúceho sa koňa

Víťaz: Fernando Alonso

Monopost: Ferrari F10

2010Alonso oslavuje na pódiu.

Sezóna 2010 priniesla zaujímavý súboj o titul rovno medzi štyrmi jazdcami. Do Monzy prichádzal ako líder šampionátu Lewis Hamilton na McLarene pred druhým Webberom, zatiaľ čo Alonso strácal 41 bodov na piatom mieste.

A práve Fernando Alonso sa postaral o veľké nadšenie talianskych fanúšikov, keď v sobotu získal svoju prvú pole position pre legendárnu stajňu z talianskeho Maranella. V pretekoch potom zviedol Španiel súboj s Jensonom Buttonom a prišiel si pre svoje veľké víťazstvo, ktoré ho vyšvihlo na 3. miesto medzi jazdcami so stratou 21 bodov na vedúceho Webbera.

Doteraz sa jedná o posledné víťazstvo stajne Ferrari na okruhu v Monze. Aj napriek tomu, že od tej doby Ferrari v chráme rýchlosti nezvíťazilo, získavalo pravidelne pódiove umiestnenie. Alonso na pódiu v čase svojho pôsobenia vo Ferrari chýbal len raz, a to v roku 2014. Sebastian Vettel po svojom príchode do

Maranella zatiaľ drží stopercentnú štatistiku, keď vo svojej prvej sezóne skončil druhý a v minulých dvoch rokoch tretí.

Čestná zmienka - GP Talianska 2008

Víťaz: Sebastian Vettel

Monopost: Toro Rosso STR3 (poháňaný motormi Ferrari)

2008Vettel21-ročný Vettel oslavuje prvé víťazstvo.

Zmieniť sa musíme tiež o daždivej Grand Prix Talianska sezóny 2008. Hoci víťaz pretekov nevyhral s vozom Ferrari, bol jeho monopost osadený pohonnými jednotkami vyrábanými v Maranelle.

Sebastian Vettel tu v roku 2008 získal svoju prvú pole position, ktorú nasledujúci deň premenil vo svoj prvý triumf, to všetko dokázal s vozom Toro Rosso. Tento výsledok zostáva najväčším úspechom juniorskej stajne Red Bullu. Viac si o tomto nezabudnuteľnom výkone prečítajte tu.

Sám štvornásobný majster sveta v Monze zvíťazil ešte dvakrát, v oboch prípadoch za volantom Red Bullu. Podarilo sa mu to v roku 2011 a znovu v roku 2013.

Podarí sa jemu alebo Kimimu Räikkonenovi vrátiť Ferrari späť na najvyšší stupienok pred domácimi fanúšikmi? Bude mať tú príležitosť vypočuť si kombináciu nemeckej a talianskej hymny, ktorú tu počas éry Michaela Schumachera tifosi počuli rovno päťkrát? To sa dozvieme už túto nedeľu, víťaza budeme poznať približne okolo pol piatej popoludní.

Ďalší články

Komentáre

Pridať komentár
:D :P ;) :) 8) :O :I :Q ::ANO ::NE ::NO ::LOL
Komentár:
Meno:
Aký je rok:

Žádné příspěvky nenalezeny.