Tragické nehody # 2: Tom Pryce

16. októbra 2016, 17:56 | Michaela Fendrychová
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 2: Tom Pryce

Príbeh plný nejasných okolností a domnienok ohľadom smrti Alberta Ascariho nám započal nový seriál o tragických nehodách vo Formuly 1. Dnešný diel sa bude venovať pretekárovi, o ktorom sa hovorilo, že jeho kariéra bola plná neuveriteľných náhod. Jedna taká ukončila aj jeho život.

Tom Pryce sa narodil 11. júna 1949 v Ruthin vo Walese. Premýšľal, že by podobne ako jeho otec mohol slúžiť v Royal Air Force, učarovalo mu však pretekanie. Jeho vzorom bol Jim Clark. Prvýkrát zasadol za volant pretekárskeho vozidla v roku 1969, keď dostával hodiny od Trevora Taylora, ktorý bol mimochodom tímovým kolegom Pryceova vzoru Clarka. Cez úspechy v nižších sériách sa Pryce dostal až do Formuly 1, keď v roku 1974 debutoval za Token. Jednalo sa však o nemajstrovské Preteky šampiónov na Silverstone. Keďže mu vo Formuly 1 nebola povolená účasť vo Veľkej cene Monaka, keď bol označený za neskúseného (nešlo o nič iné ako o boj budúcej FOCA s novými tímami), zúčastnil sa tejto veľkej ceny vo Formule 3 a závod úplne ovládol a zvíťazil v ňom. Vďaka úspechu prišli s ponukami tímy Hesketh a Shadow, pričom waleský pretekár si zvolil tím Shadow.

Prvý majstrovskú veľkou cenou, ktorej sa zúčastnil, sa stala Veľká cena Belgicka, ktorú nedokončil kvôli kolízii na štarte. Prvý bod získal v tom istom roku na nemeckom Nürburgringu za šieste miesto. Na začiatku roku 1975 zvíťazil v Pretekoch šampiónov, ale sezóna vo Formuly 1 pripomínala skôr jazdu na horskej dráhe. Nasledujúci ročník zasa poznamenali finančné problémy tímu, ktoré v roku 1977 dokázal vyriešiť nový sponzor. Potom ale prišla Veľká cena Južnej Afriky. Po zlom štarte sa Pryce prebíjal štartovým poľom nahor. V 21. kole zastavil na trati Reno Zorzi, Prycov tímový kolega. Spolu s vozidlom sa síce nachádzal na cieľovej rovinke, ale kvôli vrcholu mierneho kopca nebol vidieť. Keďže sa z vozidla dymilo a Zorzi nevyliezal, rozbehli sa k nemu dvaja dobrovoľní hasiči. Prvý z nich stihol trať prebehnúť, druhý - Jansen von Vuuren, to nestihol.

Pryce išiel za Hansom-Joachimom Stuckom, ktorý si oboch maršalov stihol všimnúť a vyhol sa im, Pryce ale toto šťastie nemal a s von Vuuren sa stretol v rýchlosti 270 kilometrov za hodinu. Von Vuuren bol vozidlom doslova roztrhnutý a vymrštený do vzduchu a následne dopadol pred Zorziho odstavený automobil. Ako je zrejmé, zabil ho samotný náraz a pri dopade bol už mŕtvy. Pryce-a zasiahol jeho takmer 20 kilogramov vážiaci hasiaci prístroj do hlavy. Nielen, že po kontakte s hasiacim prístrojom prišiel o helmu, ale tiež došlo k čiastočnému sťatiu Pryceovej hlavy. Hasiaci prístroj potom pokračoval v lete, nielen, že preletel tribúnu, ale dopadol až na priľahlé parkovisko a zasiahol zaparkovaný automobil. Smrť Toma Pryce nastala okamžite. Jeho voz pokračoval ešte 400 metrov, kde v zákrute Crowthorne opustil trať, narazil do zvodidiel, ktoré ho vymrštili späť na závodnú dráhu, kde sa stretol s prechádzajúcim Jacquesom Laffitaom na Ligieri. Obe vozidlá potom znova narazili do bariéry.

O hrôze celej nehody vypovedá tiež fakt, že totožnosť mŕtveho maršala bola odhalená po tom, čo riaditeľ pretekov všetkých zvolal a von Vuuren medzi nimi chýbal. Jeho telo bolo nárazom doslova zničené. Ďalšou "iróniou" je, že Veľká cena Južnej Afriky 1977 je prvým závodom, ktorý vyhral Niki Lauda od svojej desivej nehody na nemeckom Nürburgringu o rok skôr. Na počesť Toma Pryce-a bola vytvorená Cena Toma Pryce pre občanov Walesu, ktorí sa podieľajú na rozvoji a rozkvete motorizmu a dopravy. V roku 2009 tiež v jeho rodnom Ruthin odhalili slávnostné plaketu pri príležitosti Pryceových nedožitých 60. narodenín. Na záver ešte posledná smutná poznámka ku vdove po Tomovi - Fenelle Pryce. V čase jeho smrti boli svoji dva roky. Spolu s vdovou po pretekárovi Tonym Briseovi - Jenette Brise - si otvorili starožitníctvo.

 

Ďalší články

Komentáre

Pridať komentár
:D :P ;) :) 8) :O :I :Q ::ANO ::NE ::NO ::LOL
Komentár:
Meno:
Aký je rok:

Žádné příspěvky nenalezeny.