Články: História

Willy Mairesse získal pódium V F1 a prežil škaredú nehodu. Aj tak jeho príbeh nemá šťastný koniec

30. května 2018, 17:36 | Stanislav Kolman | Komentáre
Ilustrační fotografie - Willy Mairesse získal pódium V F1 a prežil škaredú nehodu. Aj tak jeho príbeh nemá šťastný koniec
Belgický pretekár Willy Mairesse patril medzi všestranných automobilových jazdcov. Fanúšikovia F1 môžu meno poznať z prvej polovice šesťdesiatych rokov, opomenúť ale nemožno ani ďalšie účasti vrátane 24 hodín Le Mans. Práve toto podujatie život pilota značne ovplyvnilo, krátko po účasti v ročníku 1968 si siahol na život.

Jazdec Willy Mairesse sa narodil 1. októbra 1928 v belgickom Momignies, do sveta automobilových pretekov však vstúpil až vo veku dvadsaťpäť rokov. Pre budúci vývoj sa stala kľúčová ponuka od priateľa Henryho Misonna, ktorý v roku 1953 prišiel s návrhom účasti v pretekoch Liége-Rím-Liége s automobilom Porsche 356. Vtedy podujatie nedokončili pre poruchu motora, ale Willymu sa pretekársky svet zapáčil natoľko, že ďalší rok stál opäť na štarte sa svojim Peugeotom 203. Obsadil 28. pozíciu a vo svojej triede skončil na ôsmom mieste. O rok neskôr bol opäť ôsmy, tentoraz však celkovo a kategóriu do 1300 cc úplne ovládol. A keď preteky roka 1956 s vozidlom Mercedes-Benz 300 SL konečne vyhral, právom si vyslúžil miesto v belgickom národnom tíme Ecurie Nationale Belge, ktorý prevádzkoval istý Jacques Swaters, dovozca vozidiel značky Ferrari. ODPORÚČAME: Pohľadnica z histórie 1960: Brabham obhájil titul V belgickom tíme pôsobil tri roky, ale veľké úspechy sa nie a nie dostaviť. Belgičan v roku 1958 nedokončil preteky 1000 km Nürburgringu, ale ani 24 hodín Le Mans. Náplasťou sa tak stalo aspoň druhé miesto z podujatia 12h Reims, na striebornú priečku doviezol Ferrari Berlinetta. Roku 1959 v Tour de France Automobile predviedol s Olivierom Gendebien pôsobivý súboj, ktorý zaujal aj samotného

Ayrton Senna verzus Alain Prost

5. marca 2018, 20:01 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Ayrton Senna verzus Alain Prost
Na dnešný dlhý zimný večer Vám prinášame čítanie o jednom z najznámejších príbehov rivality v dejinách histórie Formuly 1, o súboji Ayrtona Sennu a Alaina Prosta.

Na počiatku všetkého to vyzeralo na tím snov pre McLaren. Po niekoľkých neúspešných rokoch, keď Pohár konštruktérov získal McLaren v roku 1974 a posledný jazdecký titul vybojoval James Hunt, sa britskému tímu podarilo vrátiť späť na výslnie. Konštruktérom sa stal John Barnard, do čela tímu nastúpil Ron Dennis, ktorý uzavrel spoluprácu s Mansour Ojjehom a jeho spoločnosťou TAG, ďalej McLaren začal používať motory Porsche. V neposlednom rade bola vybudovaná a otvorená v roku 1981 nová továreň tímu vo Wokingu. Úspechy prišli vzápätí v podobe majstrovských titulov Nikiho Laudu a Alaina Prosta. Zároveň vyhral McLaren v rokoch 1984-1985 Pohár konštruktérov. Pri Veľkej cene Talianska 1987 šéf tímu Ron Dennis zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil jazdecké zloženie, kedy od nasledujúcej sezóny mal nastúpiť ako tímový kolega Prosta Senna. Francúz neskrýval svoje nadšenie z nového tímového kolegu, taktiež Senna sa radoval z prestupu z Lotusu a chválil Prosta. Domnelý tím snov McLaren získal motory Honda, mal dvojnásobného majstra sveta a mladého dravého pretekára, o ktorého kvalitách nikto nepochyboval a iba sa čakalo, kedy aj on získa majstrovský titul. Vzťah Sennu a Prosta bol dobrý, spočiatku spolu na okruhu raňajkovali a diskutovali. Ron Dennis chcel, nech majú obaja rovnaké podmienky, preto v McLarene platilo pravidlo zdieľania informácií o nastavení vozidiel a ich výkone. Sezónu 1988 môžeme nazvať pokojnou

Zmiznuté preteky: Veľká cena San Marína

5. februára 2017, 13:21 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena San Marína
Dnešný diel zmiznutých pretekov nás zavedie do dejiska jednej z najznámejších veľkých cien v histórii Formule 1, ktorá v roku 1994 ukončila dva životy. Pripomenieme si ale tiež ostatné momenty z Veľkých cien San Marina.

V F1 platilo pravidlo, kvôli ktorému mohol každý štát hostiť len jednu veľkú cenu. Neskôr ale došlo k úprave nariadenia. Už v roku 1957 dostalo výnimku Taliansko, keď sa pretekalo v tom istom ročníku v Pescare a na Monze. Od roku 1976 sa konali dva preteky ročne v USA. Tvrdilo sa, že je to kvôli veľkej rozlohe Spojených štátov. V skutočnosti išlo o veľmi lukratívnu záležitosť, mať dve veľké ceny ročne v USA. Došlo to tak ďaleko, že v roku 1982 hostili Spojené štáty dokonca tri preteky (GP USA West na Long Beach Street Circuit, GP USA East v Detroite a Las Vegas Grand Prix na Ceasars Palace). Pridajme k tomu všetky Veľké ceny Európy konané na okruhoch Brands Hatch, Nürburgring, Donnigton Park, Jerez, Valencia ... Na záver zoznamu tiež nesmiem zabudnúť na Veľkú cenu Švajčiarska 1982 konanú na francúzskom území v Dijon-Prenois.

Teraz sa dostávam k Veľkej cene San Marina, ktorá k tomuto prehľadu tiež patrí, pretože sa konala na okruhu Imola v talianskej provincii Bologna. Taliansko sa teda od roku 1981 mohlo pýšiť dvomi pretekmi - na Imole a na Monze. Aby to ale nebolo také jednoduché, ako sa zdá, Imola s Monza súperila o usporiadanie Veľkej ceny Talianska. V roku 1980 sa dokonca Imola zmocnila usporiadateľstva Monzy. Ku kompromisu došlo od roku 1981, kedy sa pretekalo na oboch okruhoch. Ešte predtým sa v roku 1979 konala na Imole nemajstrovské veľká cena, ktorá sa odjazdila týždeň po pretekoch na Monze.

Okruh Imola bol medzi jazdcami veľmi populárny aj napriek riziku, ktoré pretekanie na ňom prinášalo. Trať sa nachádza v ľahko zalesnenej oblasti v meste Imol

Tragické nehody # 5: François Cevert

28. decembra 2016, 19:25 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 5: François Cevert
Dnešný smutný príbeh sa bude týkať francúzskeho pretekára, lámača dievčenských sŕdc s uhrančivým pohľadom a neodolateľným úsmevom, a predovšetkým majstra volantu s veľkým talentom, Françoise Ceverta.

François Cevert mal jasno už od mala, že sa stane automobilovým pretekárom. Svoju kariéru začal vo Formule 3, v ktorej sa stal majstrom Francúzska v roku 1968, vďaka čomu ho tím Tecno povýšil do Formuly 2, kde svoju prvú sezónu zakončil na celkovom treťom mieste. Niet preto divu, že po talentovanom mladíkovi okamžite skočil tím March a posadil ho do svojho auta Formuly 1 po boku Jackieho Stewarta. Cevert sa zúčastnil deviatich pretekov sezóny 1970 a jeho najlepším umiestnením bolo šieste miesto z Veľkej ceny Talianska, vďaka čomu si pripísal svoj prvý bod. Pre nasledujúce sezónu sa presunul do Tyrrellu, kam v závere predošlého ročníka odišiel aj Stewart. Francúzsky pretekár získal počas tohto roku dve druhé miesta a nakoniec sa aj radoval z víťazstva v záverečnej Veľkej cene USA konajúce sa vo Watkins Glen. Celkovo zakončil rok na tretej pozícii. Víťazstvo vo Watkins Glen bolo jeho prvé a bohužiaľ aj posledné ako vo Formule 1, tak aj v jeho celom živote. Ako sa malo ukázať, tento americký okruh sa pre neho stal osudným, nielen v pozitívnom, ale aj negatívnom slova zmysle.

V sezóne 1972 sa mu toľko nedarilo a odniesol si ako najlepšie umiestnenie dve druhé miesta. Druhé miesto mu tiež patrilo v legendárnych pretekoch, ktorého sa zúčastnil - 24 hodín Le Mans. Rok 1973 mu priniesol rad ďalších druhých miest, keď skončil na striebornej pozícii šesťkrát, z toho trikrát ho porazil jeho tímový kolega Stewart, s ktorým ho spájalo vrelé priateľstvo. Francúzsky talent mal tiež šk&oacu

Zmiznuté preteky: Veľká cena Portugalska

18. decembra 2016, 11:09 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena Portugalska
V prvom ohliadnutím za zmiznutým pretekmi som sa zamerala na Veľkú cenu Francúzska. Pár dní potom svetlo sveta uzrela správa o návrate Francúzska do kalendára majstrovstiev sveta Formuly 1. S návratom Portugalska to ale také horúce nebude.

Portugalsko nikdy nemalo žiadneho výrazného jazdca Formuly 1, napriek tomu sa v minulosti radilo k usporiadateľským krajinám. Prvýkrát sem kráľovná motoršportu zavítala len na krátku chvíľu v rokoch 1958 až 1960. Počas týchto troch rokov sa pretekalo na dvoch rôznych tratiach. Ročníky s párnym letopočtom patrili Portu a zostávajúci nepárny ročník Monsante. Provizórna trať v Porte pridávala jazdcom vrásky na čele najmä kvôli povrchu dráhy. Okrem dlažobných kociek prechádzali cez električkové koľaje. Navyše pred telegrafnými stĺpy lemujúcimi trať neboli pretekári nijako chránení, preto bolo Porto z usporiadateľských pozícií vymazané. Aj na svoju dobu to bola veľmi nebezpečná trať. To trať Monsanto, nachádzajúci sa neďaleko hlavného mesta Lisabonu, v jediných pretekoch, kedy hostila Formulu 1, sa stala dejiskom zaujímavého závodu, ktorého štart sa kvôli veľmi vysokým teplotám posunul do neskorých popoludňajších hodín a víťaz Stirling Moss prešiel pod šachovnicovou zástavkou až po siedmej hodine večernej. Mossovi sa v Portugalsku darilo, vyhral aj prvý ročník v Porte. V roku 1960 sa nakoniec radoval z prvej pozície Jack Brabham.

Formula 1 sa do Portugalska vrátila po 24 rokoch, keď sa v roku 1984 začalo pretekať na cestnom okruhu Autodromo do Estoril nachádzajúcom sa pri kúpeľnom meste rovnakého mena. V Estorile sa potom pretekalo nepretržite až do roku 1996. Trať, meriacu 4,3 kilometra, poctili svojou účasťou pretekárske vozy už v sedemdesiatych ro

Zmiznuté preteky: Veľká cena Francúzska

22. novembra 2016, 13:04 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena Francúzska
Tento týždeň nám sezónu 2016 uzavrie Veľká cena Abu Dhabi. Hoci sa bude jednať o 21. veľkú cenu tohto roka, existuje rad štátov, ktoré sa už do kalendára majstrovstiev sveta Formuly 1, z rozličných dôvodov, nevojdú či nedostanú, hoci predtým boli jeho pevnou súčasťou.

To je príklad aj Veľkej ceny Francúzska. Vzhľadom k jej histórii, ako kolísky motoršportu, je o to smutnejšie, že v súčasnom kalendári nefiguruje. Vo Francúzsku sa konali historicky prvé motoristické preteky 22. júla 1894, trať viedla z Paríža do Rouene. Prvú éru tohto pretekanie medzi mestami po prašných cestách charakterizovala skutočnosť, že preteky väčšinou vypisovali a financovali novinárskí magnáti. V roku 1903 zakázala francúzska vláda pretekanie po verejných komunikáciách. Stalo sa tak kvôli nehode pri pretekoch z Paríža do Madridu. Preteky museli byť ukončené už v Bordeaux po tom, čo osem ľudí prišlo o život. Medzi obeťami môžeme nájsť aj meno Marcela Renaulta. Motoristické súťaženie sa teda začalo presúvať na uzavreté okruhy.

Predelom je potom rok 1906, kedy Francúzsky autoklub ACF vypísal na 26. a 27. jún historicky prvú Veľkú cenu Francúzska. Preteky, konajúce sa na dočasne uzavretých cestách v Le Mans, merali 1236 kilometrov, zúčastnilo sa ich 32 jazdcov na 12 rôznych značkách vozidiel. Z víťazstva sa radoval Ferenc Szisz na Renaulte. Veľká cena Francúzska sa konala aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Keďže sa pre ročník 1909 prihlásilo málo vozidiel, usporiadatelia preteky odriekli a nasledovala štvorročná pauza. Celkovo citeľne klesal počet organizovaných pretekov kvôli hospodárskym ťažkostiam. Pretekala len slabšie trieda tzv. Voituretta. Ďalšie francúzska GP bola vypísaná v roku 1911, ale k riadnemu oživeniu pretekov došlo až v nasl

Veľká cena Brazílie # 20

10. novembra 2016, 23:51 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Veľká cena Brazílie # 20
Druhú veľkú cenu od konca sezóny 2016 hostí brazílsky Interlagos, dejisko mnohých zaujímavých súbojov a miesto rozuzlenia niekoľkých nervy drásajúcich zápolení o majstrovský titul.

Úspechy domáceho pretekára Emersona Fittipaldiho prispeli k zapísaniu Veľkej ceny Brazílie do kalendára Formuly 1. V roku 1972 sa tu konali ešte nemajstrovské preteky, ale o rok neskôr sa stala brazílska grand prix súčasťou bodovania majstrovstiev sveta. Kráľovnú motoršportu hostil okruh Interlagos na predmestí Sao Paula, teda mieste, kde sa Fittipaldi narodil. Závod dokázal vždy prilákať davy divákov. Vďaka šikovnému umiestnenie trati v prírodnom amfiteátri si diváci mohli vychutnať krásny výhľad na krúžiace monoposty pod sebou. Na Interlagose sa pretekalo, s výnimkou roku 1978, až do roku 1980, potom usporiadateľskú štafetu prevzala pretekársku trať Jacarepaguá blízkosti Ria de Janeira, kde Formula 1 zostala až do roku 1989. Od sezóny 1990 sa monoposty vrátili späť na skrátený Interlagos a už ho neopustili .

Prvým víťazom majstrovskej Veľkej ceny Brazílie v roku 1973 sa stal miestny Emerson Fittipaldi a svoj triumf zopakoval aj v nasledujúcom ročníku. Najúspešnejším pretekárom je tu však Alain Prost so šiestimi prvenstvami (1982, 1984, 1985, 1987, 1988 a 1990). So štyrmi prvými miestami nasleduje Michael Schumacher (1994, 1995, 2000, 2002). O jeden triumf menej má Carlos Reutemann (1977, 1978 a 1981). Dvakrát sa radovali domáci hrdinovia, okrem spomínaného Fittipaldiho, Nelson Piquet starší (1983 a 1986), Ayrton Senna (1991 a 1993) a Felipe Massa (2006 a 2008). Ďalšími dvojnásobnými víťazmi sú Nigel Mansell (1989 a 1992), Mika Häkkinen (1998 a 1999), Juan Pablo Montoya (

Tragické nehody # 2: Tom Pryce

16. októbra 2016, 17:56 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 2: Tom Pryce
Príbeh plný nejasných okolností a domnienok ohľadom smrti Alberta Ascariho nám započal nový seriál o tragických nehodách vo Formuly 1. Dnešný diel sa bude venovať pretekárovi, o ktorom sa hovorilo, že jeho kariéra bola plná neuveriteľných náhod. Jedna taká ukončila aj jeho život.

Tom Pryce sa narodil 11. júna 1949 v Ruthin vo Walese. Premýšľal, že by podobne ako jeho otec mohol slúžiť v Royal Air Force, učarovalo mu však pretekanie. Jeho vzorom bol Jim Clark. Prvýkrát zasadol za volant pretekárskeho vozidla v roku 1969, keď dostával hodiny od Trevora Taylora, ktorý bol mimochodom tímovým kolegom Pryceova vzoru Clarka. Cez úspechy v nižších sériách sa Pryce dostal až do Formuly 1, keď v roku 1974 debutoval za Token. Jednalo sa však o nemajstrovské Preteky šampiónov na Silverstone. Keďže mu vo Formuly 1 nebola povolená účasť vo Veľkej cene Monaka, keď bol označený za neskúseného (nešlo o nič iné ako o boj budúcej FOCA s novými tímami), zúčastnil sa tejto veľkej ceny vo Formule 3 a závod úplne ovládol a zvíťazil v ňom. Vďaka úspechu prišli s ponukami tímy Hesketh a Shadow, pričom waleský pretekár si zvolil tím Shadow.

Prvý majstrovskú veľkou cenou, ktorej sa zúčastnil, sa stala Veľká cena Belgicka, ktorú nedokončil kvôli kolízii na štarte. Prvý bod získal v tom istom roku na nemeckom Nürburgringu za šieste miesto. Na začiatku roku 1975 zvíťazil v Pretekoch šampiónov, ale sezóna vo Formuly 1 pripomínala skôr jazdu na horskej dráhe. Nasledujúci ročník zasa poznamenali finančné problémy tímu, ktoré v roku 1977 dokázal vyriešiť nový sponzor. Potom ale prišla Veľká cena Južnej Afriky. Po zlom štarte sa Pryce prebíjal štartovým poľom nahor. V 21. kole zastavil na trati Reno Zorzi, Prycov

Veľká cena Belgicka # 13

25. augusta 2016, 23:18 | Michaela Fendrychová | Komentáre 275x
Ilustrační fotografie - Veľká cena Belgicka # 13
Po dlhej letnej prestávke sa nám znova roztáča kolotoč Formuly 1. Trinástu veľkú cenu sezóny 2016 hostí jeden z tradičných okruhov Spa-Francorchamps v Belgicku. Komu sa zatiaľ v ardenských lesoch najviac darilo?

Najskôr je však potrebné uviesť na pravú mieru, že v Belgicku sa v priebehu histórie Formuly 1 nepretekalo iba v Spa-Francorchamps, ale aj v Nivelles (leží blízko Bruselu) a tiež v Zolderi nachádzajúceho sa severozápadne od Liege. V Nivelles sa pretekalo v rokoch 1972 a 1974. V oboch dvoch ročníkoch tu zvíťazil Emerson Fittipaldi. Zolder hostil kráľovnú motošportu viackrát. Konkrétne sa jedná o rok 1973, ďalej v rozmedzí rokov 1975 až 1982 a nakoniec aj v roku 1984. Na najobľúbenejšom okruhu Spa sa pretekalo v rokoch 1950-1956, 1958, 1960-68, 1970, 1983, 1985-2002, 2004-2005 a od roku 2007 až po súčasnosť. Vypadnutie Spa v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a jeho nahradenie Zolderom a Nivelles bolo spôsobené nebezpečnosťou trati. Po jej skrátení z pôvodných 14,08 km a vybudovaní spojovacej komunikácie, ktorá mala vylúčiť najnebezpečnejšie miesta, sa okruh do kalendára Formuly 1 vrátil. Diváci aj pretekári boli vďační, že nezmenené zostali napríklad vlásenka La Source a celý úsek od Eau Rouge po Radillon.

Teraz sa konečne dostávam k víťazom Veľkej ceny Belgicka. Málokoho asi prekvapí, že najúspešnejším pretekárom je tu Michael Schumacher, ktorému sa v Belgicku podarilo stáť na stupienku najvyššom v šiestich prípadoch, a síce v rokoch 1992, 1995 až 1997 a 2001 až 2002. Za ním s piatimi prvenstvami nasleduje ďalšia legenda Ayrton Senna, ktorý sa radoval prvýkrát v roku 1985 a potom natiahol svoju šnúru víťazstiev na belgickom území od roku 1988 až po r

Tragické nehody # 1: Alberto Ascari a smrť opradená záhadami

14. augusta 2016, 18:24 | Michaela Fendrychová | Komentáre 288x
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 1: Alberto Ascari a smrť opradená záhadami
Nedávno sme si pripomínali okrúhle štyridsiate výročie nehody Nikiho Laudu na Nürburgringu. Rakúsky pretekár z nej aj napriek hrozným zraneniam vyviazol živý. Bohužiaľ nie všetci jazdci vo Formuly 1 mali také šťastie. Príbehom Alberta Ascariho zahájime nový seriál o tragických nehodách pretekárov kráľovnej motoršportu.

Najskôr v skratke k jeho pretekárske kariére, ktorej počiatky prerušila druhá svetová vojna, hoci ešte v roku 1940 pretekal, keď sa zúčastnil pretekov Mille Miglia. Štartoval vtedy v tíme Enza Ferrariho, ktorý sa osamostatnil, keď odišiel od Alfy Romeo. Mimochodom, Enzo Ferrari bol tímový kolega jeho otca Antonia, ktorý ale zomrel, keď bol Alberto malý chlapec. Alberto nemusel narukovať do armády, viedol totiž s priateľom Luigim Villoresim podnik s tankermi prepravujúcimi olej. A práve Villoresi ho po vojne presvedčil, nech znovu zasadne za volant. V roku 1948 spolu pretekali v Maserati a o rok neskôr nastúpil Ascari k Ferrari, s ktorým sa po vzniku nového šampionátu zúčastnil Formuly 1. V roku 1949 sa tiež stal majstrom Európy aj Talianska. Prvú veľkú cenu vo Formule 1 vyhral v roku 1951 - radoval sa na Nürburgringu. V rokoch 1952 a 1953 sa potom stal majstrom sveta (jednalo sa o sezóny nazývané"detské formula"). Svoju kariéru potom spojil s Lanciou, pričom ale pri čakaní na nové vozidlo, ktoré sa pretiahlo na celý rok 1954 (okrem záverečnej veľkej ceny), pretekal s Maserati.

V roku 1955 vo Veľkej cene Monaka prišla známa nehoda. Písal sa 22. máj a Ascari štartoval zo štvrtého miesta. Dokázal sa dostať na druhé miesto vďaka problémom Juan Manuel Fangio a Jeana Behra. Potom, čo musel odstúpiť aj vedúci pretekár Stirling Moss, postúpil Ascari na prvú pozíciu. Lenže tú si neužil veľmi dlho, pretože pri výjazde z tunela nezvládol prechod zo šera na svetlo, čo ho rozhodilo a dostal šmyk. Následne sa jeh
1 2 »