Články: História

Najlepší náhradníci počas sezón Formuly 1

5. septembra 2018, 12:52 | Jiří Košta | Komentáre
Ilustrační fotografie - Najlepší náhradníci počas sezón Formuly 1
Počas rozbehnutej sezóny Formuly 1 sa občas stane, že jazdec musí byť nahradený, pretože sa napríklad zranil, alebo mal nedostatok peňazí. My si dnes ukážeme tých päť najlepších.

V posledných tridsiatich rokoch sa nestávalo často, aby náhradník, ktorý príde do nového tímu uprostred sezóny, bol konkurencieschopný. Avšak aj veľké mená sa týmto spôsobom dostali do Formuly 1. Michael Schumacher (Jordan a Benetton, 1991) Keď sa Michael objavil vo Formule 1, pravdepodobne by nikto nečakal, že bude najúspešnejším jazdcom histórie. Schumacher bol v tom čase pomerne neznámym jazdcom, ktorý pretekal vo World Sportscar Championship, čo bol predchodca dnešného WEC. Ako továrenský jazdec Mercedesu bol tiež účastník niektorých pretekov DTM, ale jeho výsledky boli slabé. Potom, čo bol Bertrand Gachot zadržaný pre napadnutie taxikára, Eddie Jordan potreboval náhradného jazdca do tímu. Schumacher dokázal Jordana presvedčiť, aj keď predtým nikdy Formulu 1 neriadil. Dokonca nebol ani na okruhu v Spa, aj keď Jordanovi tvrdil, že okruh dokonale pozná. Nemecký pilot sa kvalifikoval na výbornom siedmom mieste, pred tímovým kolegom Andrea de Cesarisom, ktorému nadelil takmer sekundu. De Cesaris pritom jazdil v monoposte celý rok. Schumacher dobre odštartoval ale odišla mu spojka, takže hneď v prvom kole voz odstavil. Pravdepodobne si za zničenú spojku mohol Schumacher sám, keďže nemal skúsenosti so štartovaním vozidla. Je dosť možné, že by Schumacher aj svoj prvé preteky vyhral, pretože dlhú dobu viedol jeho tímový kolega Andrea de Cesaris. Avšak aj tak si ho vyhliadol tím Benetton, pre ktorý potom Schumacher od ďalších pretekov v Monze štartoval. Eddie Jorda

Scuderia Ferrari: Najúspešnejší tím v Monze

30. augusta 2018, 18:41 | Petr Čermák | Komentáre
Ilustrační fotografie - Scuderia Ferrari: Najúspešnejší tím v Monze
Monza alebo "chrám rýchlosti" je už dlhodobo tradičným podujatím v kalendári pretekov Formuly 1. Veď v úvodnej sezóne v roku 1950 hostila Monza posledné preteky roka, kde sa tiež rozhodlo o prvom majstrovi sveta. Vtedy sa ním ešte na Alfe Romeo stal Giuseppe Farina.

Okrem toho, že je Monza tradičným podujatím, ktorý za 69 rokov organizovania šampionátu chýbal iba raz, a to v roku 1980, keď Monzu nahradila Imola, je chrám rýchlosti braný tiež ako domáca trať obľúbenej talianskej stajne Ferrari. Poďme si teda pred pretekárskym víkendom v Taliansku pripomenúť všetky triumfy Ferrari v chráme rýchlosti. 1949 - Dominantný Ascari Víťaz pretekov: Alberto Ascari

Monopost: Ferrari 125

Alberto Ascari a prvý triumf Ferrari v Monze.

Prvé víťazstvo stajne Enza Ferrariho v Monze prišlo ešte pred úvodným ročníkom šampionátu Formuly 1. Vtedy nasadil "il Commendatore" do súboja proti svorke vozidiel značky Maserati len 4 autá, ale ako sa neskôr ukázalo, bohato to stačilo. Pole position získal Alberto Ascari, ktorý s časom 2:05 zajazdil o 4 desatiny rýchlejší čas ako tímový kolega Luigi Villoresi. Tretí Farina, vtedy s vozom Maserati, stratil na najrýchlejšieho Taliana 2,8 sekundy. V 80 kôl trvajúcich pretekoch si išlo Ferrari pre double, ale problémy s prevodovkou nakoniec Villoresiho vyradili. Teraz to bolo už len na Ascarim, ktorý nakoniec dominantným spôsobom ovládol GP Talianska, keď druhému Étancelinovi na voze Talbot Lago nadelil celé jedno kolo. 1951 - Šťastie a zníženie straty v šampionáte

Taliansko 2008 - 10 rokov od prvej výhry Vettela

28. augusta 2018, 10:29 | Jiří Košta | Komentáre
Ilustrační fotografie - Taliansko 2008 - 10 rokov od prvej výhry Vettela
Ročník 2008 sa zapísal do histórie mnohými udalosťami. Určite každý si spomenie na súboj Felipeho Massu a Lewisa Hamiltona v Brazílii. Ale to nebol zďaleka jediný výnimočný okamih.

Tento rok je to presne 10 rokov, čo sa Sebastian Vettel radoval zo svojho prvého víťazstva vo Formule 1. Stalo sa tak na talianskom okruhu v Monze, kde v tom čase pilotoval priemerný monopost Scuderia Toro Rosso. Vettel debutoval v roku 2007 počas Veľkej ceny USA, kde nahradil otraseného Roberta Kubicu, ktorý mal počas pretekov v Kanade veľkú nehodu. Hneď vo svojich prvých pretekoch Vettel získal svoj prvý bod za ôsme miesto (predtým mala Formula 1 iný bodovací systém). Od pretekov v Maďarsku už jazdil Vettel pre Toro Rosso. V Japonsku bol ten istý rok Vettel tretí, ale za safety car nabúral do Marka Webbera, v dôsledku čoho obaja odstúpili. Začiatkom roka 2008 Vettel neodjazdil v prvých štyroch pretekoch ani kolo, ale od polovice sezóny sa začala situácia zlepšovať. Talianska Monza hostila štrnáste podujatie sezóny 2008. Celý rok sa vo Formule 1 niesol v duchu súboja Lewisa Hamiltona a Felipeho Massu o titul majstra sveta. Lenže víkend v Monze postihol silný dážď a všetko bolo inak. Hamilton aj Räikkönen sa pre zlú taktiku tímov nedostali do poslednej časti kvalifikácie. Naopak Vettel so svojim Toro Rosso lietal. Dokázal vyhrať ako druhú časť kvalifikácie, tak aj tú poslednú, najdôležitejšiu. Vettel a Toro Rosso sa tak spoločne mohli radovať zo svojej prvej pole position. Navyše to pre tím Toro Rosso boli domáce preteky, pretože má sídlo v Talianskej Faenze, kde predtým sídlilo Minardi. Tímový kolega Sébastien Bourdais skončil na skvelom štvrtom mieste, pre ktorého to tiež bol najlepší kvalifikačný výsledok v kariére. V

Willy Mairesse získal pódium V F1 a prežil škaredú nehodu. Aj tak jeho príbeh nemá šťastný koniec

30. května 2018, 17:36 | Stanislav Kolman | Komentáre
Ilustrační fotografie - Willy Mairesse získal pódium V F1 a prežil škaredú nehodu. Aj tak jeho príbeh nemá šťastný koniec
Belgický pretekár Willy Mairesse patril medzi všestranných automobilových jazdcov. Fanúšikovia F1 môžu meno poznať z prvej polovice šesťdesiatych rokov, opomenúť ale nemožno ani ďalšie účasti vrátane 24 hodín Le Mans. Práve toto podujatie život pilota značne ovplyvnilo, krátko po účasti v ročníku 1968 si siahol na život.

Jazdec Willy Mairesse sa narodil 1. októbra 1928 v belgickom Momignies, do sveta automobilových pretekov však vstúpil až vo veku dvadsaťpäť rokov. Pre budúci vývoj sa stala kľúčová ponuka od priateľa Henryho Misonna, ktorý v roku 1953 prišiel s návrhom účasti v pretekoch Liége-Rím-Liége s automobilom Porsche 356. Vtedy podujatie nedokončili pre poruchu motora, ale Willymu sa pretekársky svet zapáčil natoľko, že ďalší rok stál opäť na štarte sa svojim Peugeotom 203. Obsadil 28. pozíciu a vo svojej triede skončil na ôsmom mieste. O rok neskôr bol opäť ôsmy, tentoraz však celkovo a kategóriu do 1300 cc úplne ovládol. A keď preteky roka 1956 s vozidlom Mercedes-Benz 300 SL konečne vyhral, právom si vyslúžil miesto v belgickom národnom tíme Ecurie Nationale Belge, ktorý prevádzkoval istý Jacques Swaters, dovozca vozidiel značky Ferrari. ODPORÚČAME: Pohľadnica z histórie 1960: Brabham obhájil titul V belgickom tíme pôsobil tri roky, ale veľké úspechy sa nie a nie dostaviť. Belgičan v roku 1958 nedokončil preteky 1000 km Nürburgringu, ale ani 24 hodín Le Mans. Náplasťou sa tak stalo aspoň druhé miesto z podujatia 12h Reims, na striebornú priečku doviezol Ferrari Berlinetta. Roku 1959 v Tour de France Automobile predviedol s Olivierom Gendebien pôsobivý súboj, ktorý zaujal aj samotného

Ayrton Senna verzus Alain Prost

5. marca 2018, 20:01 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Ayrton Senna verzus Alain Prost
Na dnešný dlhý zimný večer Vám prinášame čítanie o jednom z najznámejších príbehov rivality v dejinách histórie Formuly 1, o súboji Ayrtona Sennu a Alaina Prosta.

Na počiatku všetkého to vyzeralo na tím snov pre McLaren. Po niekoľkých neúspešných rokoch, keď Pohár konštruktérov získal McLaren v roku 1974 a posledný jazdecký titul vybojoval James Hunt, sa britskému tímu podarilo vrátiť späť na výslnie. Konštruktérom sa stal John Barnard, do čela tímu nastúpil Ron Dennis, ktorý uzavrel spoluprácu s Mansour Ojjehom a jeho spoločnosťou TAG, ďalej McLaren začal používať motory Porsche. V neposlednom rade bola vybudovaná a otvorená v roku 1981 nová továreň tímu vo Wokingu. Úspechy prišli vzápätí v podobe majstrovských titulov Nikiho Laudu a Alaina Prosta. Zároveň vyhral McLaren v rokoch 1984-1985 Pohár konštruktérov. Pri Veľkej cene Talianska 1987 šéf tímu Ron Dennis zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil jazdecké zloženie, kedy od nasledujúcej sezóny mal nastúpiť ako tímový kolega Prosta Senna. Francúz neskrýval svoje nadšenie z nového tímového kolegu, taktiež Senna sa radoval z prestupu z Lotusu a chválil Prosta. Domnelý tím snov McLaren získal motory Honda, mal dvojnásobného majstra sveta a mladého dravého pretekára, o ktorého kvalitách nikto nepochyboval a iba sa čakalo, kedy aj on získa majstrovský titul. Vzťah Sennu a Prosta bol dobrý, spočiatku spolu na okruhu raňajkovali a diskutovali. Ron Dennis chcel, nech majú obaja rovnaké podmienky, preto v McLarene platilo pravidlo zdieľania informácií o nastavení vozidiel a ich výkone. Sezónu 1988 môžeme nazvať pokojnou

Zmiznuté preteky: Veľká cena San Marína

5. februára 2017, 13:21 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena San Marína
Dnešný diel zmiznutých pretekov nás zavedie do dejiska jednej z najznámejších veľkých cien v histórii Formule 1, ktorá v roku 1994 ukončila dva životy. Pripomenieme si ale tiež ostatné momenty z Veľkých cien San Marina.

V F1 platilo pravidlo, kvôli ktorému mohol každý štát hostiť len jednu veľkú cenu. Neskôr ale došlo k úprave nariadenia. Už v roku 1957 dostalo výnimku Taliansko, keď sa pretekalo v tom istom ročníku v Pescare a na Monze. Od roku 1976 sa konali dva preteky ročne v USA. Tvrdilo sa, že je to kvôli veľkej rozlohe Spojených štátov. V skutočnosti išlo o veľmi lukratívnu záležitosť, mať dve veľké ceny ročne v USA. Došlo to tak ďaleko, že v roku 1982 hostili Spojené štáty dokonca tri preteky (GP USA West na Long Beach Street Circuit, GP USA East v Detroite a Las Vegas Grand Prix na Ceasars Palace). Pridajme k tomu všetky Veľké ceny Európy konané na okruhoch Brands Hatch, Nürburgring, Donnigton Park, Jerez, Valencia ... Na záver zoznamu tiež nesmiem zabudnúť na Veľkú cenu Švajčiarska 1982 konanú na francúzskom území v Dijon-Prenois.

Teraz sa dostávam k Veľkej cene San Marina, ktorá k tomuto prehľadu tiež patrí, pretože sa konala na okruhu Imola v talianskej provincii Bologna. Taliansko sa teda od roku 1981 mohlo pýšiť dvomi pretekmi - na Imole a na Monze. Aby to ale nebolo také jednoduché, ako sa zdá, Imola s Monza súperila o usporiadanie Veľkej ceny Talianska. V roku 1980 sa dokonca Imola zmocnila usporiadateľstva Monzy. Ku kompromisu došlo od roku 1981, kedy sa pretekalo na oboch okruhoch. Ešte predtým sa v roku 1979 konala na Imole nemajstrovské veľká cena, ktorá sa odjazdila týždeň po pretekoch na Monze.

Okruh Imola bol medzi jazdcami veľmi populárny aj napriek riziku, ktoré pretekanie na ňom prinášalo. Trať sa nachádza v ľahko zalesnenej oblasti v meste Imol

Tragické nehody # 5: François Cevert

28. decembra 2016, 19:25 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 5: François Cevert
Dnešný smutný príbeh sa bude týkať francúzskeho pretekára, lámača dievčenských sŕdc s uhrančivým pohľadom a neodolateľným úsmevom, a predovšetkým majstra volantu s veľkým talentom, Françoise Ceverta.

François Cevert mal jasno už od mala, že sa stane automobilovým pretekárom. Svoju kariéru začal vo Formule 3, v ktorej sa stal majstrom Francúzska v roku 1968, vďaka čomu ho tím Tecno povýšil do Formuly 2, kde svoju prvú sezónu zakončil na celkovom treťom mieste. Niet preto divu, že po talentovanom mladíkovi okamžite skočil tím March a posadil ho do svojho auta Formuly 1 po boku Jackieho Stewarta. Cevert sa zúčastnil deviatich pretekov sezóny 1970 a jeho najlepším umiestnením bolo šieste miesto z Veľkej ceny Talianska, vďaka čomu si pripísal svoj prvý bod. Pre nasledujúce sezónu sa presunul do Tyrrellu, kam v závere predošlého ročníka odišiel aj Stewart. Francúzsky pretekár získal počas tohto roku dve druhé miesta a nakoniec sa aj radoval z víťazstva v záverečnej Veľkej cene USA konajúce sa vo Watkins Glen. Celkovo zakončil rok na tretej pozícii. Víťazstvo vo Watkins Glen bolo jeho prvé a bohužiaľ aj posledné ako vo Formule 1, tak aj v jeho celom živote. Ako sa malo ukázať, tento americký okruh sa pre neho stal osudným, nielen v pozitívnom, ale aj negatívnom slova zmysle.

V sezóne 1972 sa mu toľko nedarilo a odniesol si ako najlepšie umiestnenie dve druhé miesta. Druhé miesto mu tiež patrilo v legendárnych pretekoch, ktorého sa zúčastnil - 24 hodín Le Mans. Rok 1973 mu priniesol rad ďalších druhých miest, keď skončil na striebornej pozícii šesťkrát, z toho trikrát ho porazil jeho tímový kolega Stewart, s ktorým ho spájalo vrelé priateľstvo. Francúzsky talent mal tiež šk&oacu

Zmiznuté preteky: Veľká cena Portugalska

18. decembra 2016, 11:09 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena Portugalska
V prvom ohliadnutím za zmiznutým pretekmi som sa zamerala na Veľkú cenu Francúzska. Pár dní potom svetlo sveta uzrela správa o návrate Francúzska do kalendára majstrovstiev sveta Formuly 1. S návratom Portugalska to ale také horúce nebude.

Portugalsko nikdy nemalo žiadneho výrazného jazdca Formuly 1, napriek tomu sa v minulosti radilo k usporiadateľským krajinám. Prvýkrát sem kráľovná motoršportu zavítala len na krátku chvíľu v rokoch 1958 až 1960. Počas týchto troch rokov sa pretekalo na dvoch rôznych tratiach. Ročníky s párnym letopočtom patrili Portu a zostávajúci nepárny ročník Monsante. Provizórna trať v Porte pridávala jazdcom vrásky na čele najmä kvôli povrchu dráhy. Okrem dlažobných kociek prechádzali cez električkové koľaje. Navyše pred telegrafnými stĺpy lemujúcimi trať neboli pretekári nijako chránení, preto bolo Porto z usporiadateľských pozícií vymazané. Aj na svoju dobu to bola veľmi nebezpečná trať. To trať Monsanto, nachádzajúci sa neďaleko hlavného mesta Lisabonu, v jediných pretekoch, kedy hostila Formulu 1, sa stala dejiskom zaujímavého závodu, ktorého štart sa kvôli veľmi vysokým teplotám posunul do neskorých popoludňajších hodín a víťaz Stirling Moss prešiel pod šachovnicovou zástavkou až po siedmej hodine večernej. Mossovi sa v Portugalsku darilo, vyhral aj prvý ročník v Porte. V roku 1960 sa nakoniec radoval z prvej pozície Jack Brabham.

Formula 1 sa do Portugalska vrátila po 24 rokoch, keď sa v roku 1984 začalo pretekať na cestnom okruhu Autodromo do Estoril nachádzajúcom sa pri kúpeľnom meste rovnakého mena. V Estorile sa potom pretekalo nepretržite až do roku 1996. Trať, meriacu 4,3 kilometra, poctili svojou účasťou pretekárske vozy už v sedemdesiatych ro

Zmiznuté preteky: Veľká cena Francúzska

22. novembra 2016, 13:04 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Zmiznuté preteky: Veľká cena Francúzska
Tento týždeň nám sezónu 2016 uzavrie Veľká cena Abu Dhabi. Hoci sa bude jednať o 21. veľkú cenu tohto roka, existuje rad štátov, ktoré sa už do kalendára majstrovstiev sveta Formuly 1, z rozličných dôvodov, nevojdú či nedostanú, hoci predtým boli jeho pevnou súčasťou.

To je príklad aj Veľkej ceny Francúzska. Vzhľadom k jej histórii, ako kolísky motoršportu, je o to smutnejšie, že v súčasnom kalendári nefiguruje. Vo Francúzsku sa konali historicky prvé motoristické preteky 22. júla 1894, trať viedla z Paríža do Rouene. Prvú éru tohto pretekanie medzi mestami po prašných cestách charakterizovala skutočnosť, že preteky väčšinou vypisovali a financovali novinárskí magnáti. V roku 1903 zakázala francúzska vláda pretekanie po verejných komunikáciách. Stalo sa tak kvôli nehode pri pretekoch z Paríža do Madridu. Preteky museli byť ukončené už v Bordeaux po tom, čo osem ľudí prišlo o život. Medzi obeťami môžeme nájsť aj meno Marcela Renaulta. Motoristické súťaženie sa teda začalo presúvať na uzavreté okruhy.

Predelom je potom rok 1906, kedy Francúzsky autoklub ACF vypísal na 26. a 27. jún historicky prvú Veľkú cenu Francúzska. Preteky, konajúce sa na dočasne uzavretých cestách v Le Mans, merali 1236 kilometrov, zúčastnilo sa ich 32 jazdcov na 12 rôznych značkách vozidiel. Z víťazstva sa radoval Ferenc Szisz na Renaulte. Veľká cena Francúzska sa konala aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Keďže sa pre ročník 1909 prihlásilo málo vozidiel, usporiadatelia preteky odriekli a nasledovala štvorročná pauza. Celkovo citeľne klesal počet organizovaných pretekov kvôli hospodárskym ťažkostiam. Pretekala len slabšie trieda tzv. Voituretta. Ďalšie francúzska GP bola vypísaná v roku 1911, ale k riadnemu oživeniu pretekov došlo až v nasl

Veľká cena Brazílie # 20

10. novembra 2016, 23:51 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Veľká cena Brazílie # 20
Druhú veľkú cenu od konca sezóny 2016 hostí brazílsky Interlagos, dejisko mnohých zaujímavých súbojov a miesto rozuzlenia niekoľkých nervy drásajúcich zápolení o majstrovský titul.

Úspechy domáceho pretekára Emersona Fittipaldiho prispeli k zapísaniu Veľkej ceny Brazílie do kalendára Formuly 1. V roku 1972 sa tu konali ešte nemajstrovské preteky, ale o rok neskôr sa stala brazílska grand prix súčasťou bodovania majstrovstiev sveta. Kráľovnú motoršportu hostil okruh Interlagos na predmestí Sao Paula, teda mieste, kde sa Fittipaldi narodil. Závod dokázal vždy prilákať davy divákov. Vďaka šikovnému umiestnenie trati v prírodnom amfiteátri si diváci mohli vychutnať krásny výhľad na krúžiace monoposty pod sebou. Na Interlagose sa pretekalo, s výnimkou roku 1978, až do roku 1980, potom usporiadateľskú štafetu prevzala pretekársku trať Jacarepaguá blízkosti Ria de Janeira, kde Formula 1 zostala až do roku 1989. Od sezóny 1990 sa monoposty vrátili späť na skrátený Interlagos a už ho neopustili .

Prvým víťazom majstrovskej Veľkej ceny Brazílie v roku 1973 sa stal miestny Emerson Fittipaldi a svoj triumf zopakoval aj v nasledujúcom ročníku. Najúspešnejším pretekárom je tu však Alain Prost so šiestimi prvenstvami (1982, 1984, 1985, 1987, 1988 a 1990). So štyrmi prvými miestami nasleduje Michael Schumacher (1994, 1995, 2000, 2002). O jeden triumf menej má Carlos Reutemann (1977, 1978 a 1981). Dvakrát sa radovali domáci hrdinovia, okrem spomínaného Fittipaldiho, Nelson Piquet starší (1983 a 1986), Ayrton Senna (1991 a 1993) a Felipe Massa (2006 a 2008). Ďalšími dvojnásobnými víťazmi sú Nigel Mansell (1989 a 1992), Mika Häkkinen (1998 a 1999), Juan Pablo Montoya (
1 2 »