Články: História

Tragické nehody # 2: Tom Pryce

16. októbra 2016, 17:56 | Michaela Fendrychová | Komentáre
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 2: Tom Pryce
Príbeh plný nejasných okolností a domnienok ohľadom smrti Alberta Ascariho nám započal nový seriál o tragických nehodách vo Formuly 1. Dnešný diel sa bude venovať pretekárovi, o ktorom sa hovorilo, že jeho kariéra bola plná neuveriteľných náhod. Jedna taká ukončila aj jeho život.

Tom Pryce sa narodil 11. júna 1949 v Ruthin vo Walese. Premýšľal, že by podobne ako jeho otec mohol slúžiť v Royal Air Force, učarovalo mu však pretekanie. Jeho vzorom bol Jim Clark. Prvýkrát zasadol za volant pretekárskeho vozidla v roku 1969, keď dostával hodiny od Trevora Taylora, ktorý bol mimochodom tímovým kolegom Pryceova vzoru Clarka. Cez úspechy v nižších sériách sa Pryce dostal až do Formuly 1, keď v roku 1974 debutoval za Token. Jednalo sa však o nemajstrovské Preteky šampiónov na Silverstone. Keďže mu vo Formuly 1 nebola povolená účasť vo Veľkej cene Monaka, keď bol označený za neskúseného (nešlo o nič iné ako o boj budúcej FOCA s novými tímami), zúčastnil sa tejto veľkej ceny vo Formule 3 a závod úplne ovládol a zvíťazil v ňom. Vďaka úspechu prišli s ponukami tímy Hesketh a Shadow, pričom waleský pretekár si zvolil tím Shadow.

Prvý majstrovskú veľkou cenou, ktorej sa zúčastnil, sa stala Veľká cena Belgicka, ktorú nedokončil kvôli kolízii na štarte. Prvý bod získal v tom istom roku na nemeckom Nürburgringu za šieste miesto. Na začiatku roku 1975 zvíťazil v Pretekoch šampiónov, ale sezóna vo Formuly 1 pripomínala skôr jazdu na horskej dráhe. Nasledujúci ročník zasa poznamenali finančné problémy tímu, ktoré v roku 1977 dokázal vyriešiť nový sponzor. Potom ale prišla Veľká cena Južnej Afriky. Po zlom štarte sa Pryce prebíjal štartovým poľom nahor. V 21. kole zastavil na trati Reno Zorzi, Prycov

Veľká cena Belgicka # 13

25. augusta 2016, 23:18 | Michaela Fendrychová | Komentáre 275x
Ilustrační fotografie - Veľká cena Belgicka # 13
Po dlhej letnej prestávke sa nám znova roztáča kolotoč Formuly 1. Trinástu veľkú cenu sezóny 2016 hostí jeden z tradičných okruhov Spa-Francorchamps v Belgicku. Komu sa zatiaľ v ardenských lesoch najviac darilo?

Najskôr je však potrebné uviesť na pravú mieru, že v Belgicku sa v priebehu histórie Formuly 1 nepretekalo iba v Spa-Francorchamps, ale aj v Nivelles (leží blízko Bruselu) a tiež v Zolderi nachádzajúceho sa severozápadne od Liege. V Nivelles sa pretekalo v rokoch 1972 a 1974. V oboch dvoch ročníkoch tu zvíťazil Emerson Fittipaldi. Zolder hostil kráľovnú motošportu viackrát. Konkrétne sa jedná o rok 1973, ďalej v rozmedzí rokov 1975 až 1982 a nakoniec aj v roku 1984. Na najobľúbenejšom okruhu Spa sa pretekalo v rokoch 1950-1956, 1958, 1960-68, 1970, 1983, 1985-2002, 2004-2005 a od roku 2007 až po súčasnosť. Vypadnutie Spa v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a jeho nahradenie Zolderom a Nivelles bolo spôsobené nebezpečnosťou trati. Po jej skrátení z pôvodných 14,08 km a vybudovaní spojovacej komunikácie, ktorá mala vylúčiť najnebezpečnejšie miesta, sa okruh do kalendára Formuly 1 vrátil. Diváci aj pretekári boli vďační, že nezmenené zostali napríklad vlásenka La Source a celý úsek od Eau Rouge po Radillon.

Teraz sa konečne dostávam k víťazom Veľkej ceny Belgicka. Málokoho asi prekvapí, že najúspešnejším pretekárom je tu Michael Schumacher, ktorému sa v Belgicku podarilo stáť na stupienku najvyššom v šiestich prípadoch, a síce v rokoch 1992, 1995 až 1997 a 2001 až 2002. Za ním s piatimi prvenstvami nasleduje ďalšia legenda Ayrton Senna, ktorý sa radoval prvýkrát v roku 1985 a potom natiahol svoju šnúru víťazstiev na belgickom území od roku 1988 až po r

Tragické nehody # 1: Alberto Ascari a smrť opradená záhadami

14. augusta 2016, 18:24 | Michaela Fendrychová | Komentáre 288x
Ilustrační fotografie - Tragické nehody # 1: Alberto Ascari a smrť opradená záhadami
Nedávno sme si pripomínali okrúhle štyridsiate výročie nehody Nikiho Laudu na Nürburgringu. Rakúsky pretekár z nej aj napriek hrozným zraneniam vyviazol živý. Bohužiaľ nie všetci jazdci vo Formuly 1 mali také šťastie. Príbehom Alberta Ascariho zahájime nový seriál o tragických nehodách pretekárov kráľovnej motoršportu.

Najskôr v skratke k jeho pretekárske kariére, ktorej počiatky prerušila druhá svetová vojna, hoci ešte v roku 1940 pretekal, keď sa zúčastnil pretekov Mille Miglia. Štartoval vtedy v tíme Enza Ferrariho, ktorý sa osamostatnil, keď odišiel od Alfy Romeo. Mimochodom, Enzo Ferrari bol tímový kolega jeho otca Antonia, ktorý ale zomrel, keď bol Alberto malý chlapec. Alberto nemusel narukovať do armády, viedol totiž s priateľom Luigim Villoresim podnik s tankermi prepravujúcimi olej. A práve Villoresi ho po vojne presvedčil, nech znovu zasadne za volant. V roku 1948 spolu pretekali v Maserati a o rok neskôr nastúpil Ascari k Ferrari, s ktorým sa po vzniku nového šampionátu zúčastnil Formuly 1. V roku 1949 sa tiež stal majstrom Európy aj Talianska. Prvú veľkú cenu vo Formule 1 vyhral v roku 1951 - radoval sa na Nürburgringu. V rokoch 1952 a 1953 sa potom stal majstrom sveta (jednalo sa o sezóny nazývané"detské formula"). Svoju kariéru potom spojil s Lanciou, pričom ale pri čakaní na nové vozidlo, ktoré sa pretiahlo na celý rok 1954 (okrem záverečnej veľkej ceny), pretekal s Maserati.

V roku 1955 vo Veľkej cene Monaka prišla známa nehoda. Písal sa 22. máj a Ascari štartoval zo štvrtého miesta. Dokázal sa dostať na druhé miesto vďaka problémom Juan Manuel Fangio a Jeana Behra. Potom, čo musel odstúpiť aj vedúci pretekár Stirling Moss, postúpil Ascari na prvú pozíciu. Lenže tú si neužil veľmi dlho, pretože pri výjazde z tunela nezvládol prechod zo šera na svetlo, čo ho rozhodilo a dostal šmyk. Následne sa jeh

Štyridsať rokov od Laudovej nehody na Nürburgringu

1. augusta 2016, 21:13 | Michaela Fendrychová | Komentáre 254x
Ilustrační fotografie - Štyridsať rokov od Laudovej nehody na Nürburgringu
Dnes je to 40 rokov od jednej z najznámejších nehôd vo Formuly 1. Písal sa 1. august 1976, keď preteky Formuly 1 hostil nemecký Nürburgring, ktorý sa stal osudovým rade pretekárov i amatérov, ktorí si tu zakúpili tréningové jazdy. A takmer sa stal osudným aj Nikimu Laudovi.

Niki Lauda, dbajúci za všetkých okolností na bezpečnosť, nemal Nürburgring rád, hoci to tak nebolo vždy. Za čias, kedy pretekal v nižších sériách, mu nebezpečnosť tejto trate ani tak nevadila, ale akonáhle postúpil do Formule 1 a videl, že pretekári umierajú ďalej, došlo mu, že vina neleží len na ľudskom faktore a začal proti Nürburgringu zbrojiť. Problém videl v dĺžke trate a jej okolí, ktoré je ťažko dostupné a aj sami záchranári zasahujú vo vysoko rizikových podmienkach, a tiež tým pádom so značným časovým zdržaním. Niet preto divu, že sa Lauda radil k najväčším odporcom starej Nordschleife. Štartovať tu nechcel, ale podľa svojich slov sa vďaka sľubu, že sa tu pôjde naposledy, rozhodol Veľkej ceny Nemecka roku 1976 zúčastniť. Veď sa naviac tiež zdalo, že majstrovský titul má už na dosah a ďalšie víťazstvo by ho k nemu priblížilo.

Do pretekov sa kvalifikoval do prvého radu, ale štart sa mu nepodaril. Keďže sa prepadal v poradí, pretože do pretekov vyrazil na pneumatikách do mokra, lebo počítal s dažďom, musel hneď po prvom kole do boxov pre nové pneumatiky do sucha kvôli trati, ktorá počas prvého kola vyschla úplne. A to je tiež to posledné, čo si pamätá. Na 10,7 kilometri trate v mieste zvanom Bergwerk Lauda ťažko havaroval. Rakúšanovo Ferrari sa dotklo ľavými kolesami obrubníka na vnútornej strane zákruty, na ktorej vrchole príliš vysoká rýchlosť vyniesla zadnú časť monopostu. Potom vozidlo vyrazilo doprava a v rýchlosti 250 km / h začal strhávať drevené stĺpi
« 1 2